nedeľa 25. decembra 2011

Pravidelnosť je podmienka úspechu


Úryvok z knihy Bagavad Gita
BG 3.kapitola, 17. verš

„Ten kto je neustále zameraný na svoj cieľ a kto si užíva svoju slávu, už nemôže mať žiadny zámer na vykonávanie alebo nevykonávanie svojich činností. Nie je odkázaný na žiadnu bytosť pretože nemá žiadne potreby a chtíče.“

Pravidelnosť je základom úspechu na vašej duchovnej ceste. Ak porušíte pravidelnosť, stratíte svoj zámer a váš cieľ je stratený.

Prineste do svojej sadhany (duchovných praktík) pravidelnosť, aby ste nestratili svoj zámer.
V Indii existuje duchovná tradícia ktorá sa volá „Agori“. Títo Agoris skladajú na svojej duchovnej ceste 7 sľubov, ako nikdy nepovedať lož, nikdy nepoužiť násilie atď., a majú pravidlo, že keď niekto čo len raz poruší čo len jeden z týchto prísľubov, bude navždy vylúčený z ich tradície navždy a v tomto živote sa už nebude môcť vrátiť. Také prísne pravidlá maju Agoris.

Takisto vaša sadhana by mala mať takúto intenzitu. Každodenná ranná duchovná rutina, cvičenie yogy alebo ťažké posilovanie, alebo plávanie, behanie, a potom ranný satsang, to by mala byť vaša rutina. Sadhana každý deň bez výnimky by mal byť váš zámer. Tá pravidelnosť by mala byť váš zámer.
Keď budete robiť svoju sadhanu pravidelne, váš zámer, váš cieľ nebude nikdy stratený a vy nikdy neodbočíte zo svojej cesty. Urobte z tohto životný štýl a prirodzene nikdy nestratíte svoj zámer, stane sa totiž súčasťou vášho samotného bytia. 

Bagwan Krishna v tomto verši chváli osoby,  pre ktoré sa sadhana,  pre ktoré sa satsang (stretnutie so sebou samým) stal životným štýlom. 

Žehnám vás všetkých aby ste sa stali Atma Ratis (splynuli sami so sebou, so svojou dušou, so svojím vyšším „ja“!

--Paramahamsa Nithyananda

nedeľa 28. novembra 2010

Prečo sa prejedáme


Čím viac vlastníme tým menej dokážeme milovať.  A čím menej dokážeme milovať tým viac začneme zhromažďovať veci. Veci sa stanú náhradou za lásku. 

Ako sa to vlastne stane?  Ak narodenému dieťaťu matka prejavuje dostatok lásky, toto dieťa nikdy nebude piť príliš veľa mlieka, pretože vie, že matka ho nesmierne ľúbi. Nebude nikdy piť príliš veľa mlieka, pretože vie, že matka bude vždy dostupná a vždy bude pripravená mu dať mlieko, keď bude hladné. Tak prečo sa strachovať?  Tento fakt bol aj vedecky potvrdený psychoanalytikmi. Tento fakt je tichým nevysloveným porozumením. Ak matka miluje dieťa, to dieťa bude piť iba toľko mlieka, koľko potrebuje. Ak je dieťa milované, nikdy na ňom neuvidíte veľké bruško. Dieťa bude proporcionálne zostavené.

Matky takýchto detí sa budú neustále obávať, že ich dieťa neje a nepije dostatočne toľko, koľko by malo. Ale milované deti proste vedia, že kedykoľvek budú mať hlad, mama bude tam. Vedia, že sa môžu spoľahnúť na lásku.
Ale ak matka nemiluje dieťa, to dieťa sa bude neustále strachovať o svoju budúcnosť. Keďže necíti lásku, to nevyslovené porozumenie tam takisto nie je, preto kedykoľvek keď  bude mať dieťa príležitosť, bude jesť čo najviac ako bude môcť, vypije čo najviac mlieka, ako bude môcť.  Tým pádom sa z neho stáva lakomec, ktorý začal akumulovať veci – vo svojom tele. Ale ak tomuto dieťaťu niekto začne prejavovať lásku, okamžite jeho prejedanie prestane. 

Láska a jedlo obidve pochádzajú z matkinho prsníka. Prvá skúsenosť lásky pochádza s matkinho prsníka a prvá skúsenosť jedla takisto pochádza z matkinho prsníka. Preto sú láska a jedlo úzko spojené.  Ak má dieťa málo lásky, bude si to nahrádzať jedlom. 

Ak je lásky dostatok, môžeme si dovoliť neprejedať sa. Necítime potrebu prejedať sa. Vzpomeňte si na čas, keď ste boli zamilovaní, váš hlad sa jednoducho vyparil. Necítite hlad. Láska vás napĺňa tak hlboko, že sa cítite plní. A preto začnete jesť menej a menej.
Jedna žena čo sa so mnou rozprávala mi povedala jej príbeh. Zomrel jej manžel a hneď prvú noc potom sa zobudila na obrovský hlad. Telo jej manžela bolo v dome a rovnako aj rodinný príslušníci a tak sa cítila vinná ísť do kuchyne a najesť sa.  Ale cítila taký strašný hlad, ako nikdy predtým. Tak išla do kuchyne po tme, ako zlodej, avšak vo svojom vlastnom dome.  Pýtala sa ma, čo sa stalo. Povedal som jej, že dôvod je veľmi jednoduchý. Človek, ktorého ste milovali umrel. V tom momente sa cítite prázdna. A táto prázdnota musí byť niečím naplnená. 

Vždy keď sme smutní, tak jeme viac. Kedykoľvek sme v hlbokom smútku, cítime väčší hlad. Vždy keď sme šťastní, veselí a milujúci a naplnení láskou, jedlo nás automaticky prestane zaujímať.  Aj malé množstvo jedla bude dostatočnou výživou, pretože láska samotná je výživou. Ľudia ktorí nevedia milovať sa vždy stanú lakomcami, vlasníckymi zberateľmi vecí. 



štvrtok 18. novembra 2010

Bolesť - fenomén našej mysle

Podobne ako tma, tak aj bolesť, či už fyzická, mentálna alebo emocionálna má iba negatívnu existenciu. Tma neexistuje preto, že ju niekde prinesieme, exituje iba vtedy ak odstránime svetlo. Keď niečo existuje iba preto, že tam niečo iné chýba, to znamená, že to má negatívnu existenciu.  Tma sa nedá od niekiaľ vyniesť, dá sa odstrániť iba tým, že tam prinesieme svetlo. 

Takisto aj bolesť existuje iba v neprítomnosti našej pozornosti. Tak ako tma automaticky zmizne keď do miestnosti prinesieme svetlo, aj bolesť sa automaticky vyparí, keď na ňu sústredíme energiu nášho vedomia. Bolesť existuje iba preto, lebo určitej časti nášho "ja" nevenujeme pozornosť. Naša bolesť vždy pochádza z nášho vnútra, a preto ak vyliečime naše vnútro, bolesť jednoducho zmizne.

Akákoľvek emocionálna alebo mentálna bolesť je len vrcholkom ľadovca. Čo potrebujeme urobiť na jej odstránenie, je dostať sa k jej koreňu, zistiť, odkiaľ pochádza. Aby sme bolesť mohli vyliečiť, potrebujeme pracovať na odstránení príčíny, ktorá túto bolesť spôsobuje. Inak hrozí nebezpečenstvo že túto bolesť, našu frustráciu prenesieme na niekoho iného alebo ňou budeme sami ešte viac trpieť. Ak máte nejakú bolesť, odsuňte všetko nabok a pracujte na jej vyliečení. Nájdite príčinu bolesti a vyliečte ju.

Vždy keď cítíte bolesť, priveďte svoju pozornosť na dané miesto. Cíťte čo sa odohráva v tomto mieste, pozorujte tieto pocity a prestaňte ich menovať ako bolesť. Vnímajte tie pocity len ako skúsenosť, len ako nejaké pocity. Zrazu budete cítiť, že oblasť bolesti sa zmenší na jeden jediný bod a postupne zmizne.
Kedykoľvek keď čelíte bolesť vedome, uvedomíte si, že ste viac ako len telo. Zistíte, že žiadna bolesť sa nemôže dotknúť vášho skutočného "ja". Keď telo prežíva bolesť, naše ja nemusí trpieť, sme to iba my, ktorí spájame bolesť s vnútorným utrpením duše. Keď telo bolí, treba mu dať pozornosť a chápať, že čím telo prechádza je len proces liečenia. Keď si uvedomíte, že vy sami ste silnejší ako bolesť, vystúpite nad bolesť a stanete sa duhhka ateeta (ten,  ktorý prekročil hranice utrpenia).

Ak nájdete príčinu a skutočný pôvod bolesti, bolesť sa vďaka vašej intenzívnej vnútornej jasnosti jednoducho vyparí. Keď vám je jasné prečo trpíte, táto vaša jasnosť spáli dôvody na to, aby vo vás existovala nejaká bolesť. Toto uvedomenie si so sebou prináša stav úplnej blaženosti.

~Paramahamsa Nithyananda

streda 10. novembra 2010

Čo je to meditácia?

Čo je to meditácia? Niektorí ľudia ju opisujú ako návrat domov. Niektorí hovoria, že je to zjednotenie s našim samotným zdrojom, s našou dušou, alebo spojenie s našim vyšším ja. A niektorí dokoncia tvrdia, že je to božské stretnutie.Tak ktorá z týchto definícií je vlastne pravda?

Každý z nás bude mať s meditáciou svoju vlastnú, unikátnu skúsenosť a popíše ju svojim vlastným spôsobom. Ale jedno bude pre každého spoločné. Meditácia je priestor, ktorý všetci veľmi dobre poznáme. Akurát sme na neho zabudli. Meditácia sa v našom vnútri deje prirodzene vo veľmi pôvabných momentoch, kedy sme ohúrení krásou západu slnka alebo šírkou oceánu. Naša myseľ  v týchto výnimočných momentoch jednoducho opadne

Mohli by sme povedať, že meditácia sa udeje v zlomku sekundy keď sme v úžase, v momente ticha alebo v stave, v ktorom sa nachádzame tesne predtým ako naša myseľ vstúpi a povie „toto je krásne“. Meditácia vôbec nie je zložitá. Meditácia je v skutočnosti v našej samotnej podstate. Počas meditácie máme možnosť zažiť našu vlastnú bytosť a oslavovať samého seba. Meditácia je hlboké ticho. A o tichu sa nedá veľa rozprávať, treba ho zažiť.

Swami Paramahamsa Nithyananda 


pondelok 8. novembra 2010

Nikto na svete by nemal hladovať

Nikto na svete by nemal trpieť na hlad, nikto na svete by nemal mať strach, či si bude mať čo dať do úst.  Jedlo je základnou požiadavkou života a preto by malo byť zadarmo pre každého.

Pamätáte sa na staré zvyky našich starých mám? Stôl mali vždy prestretý pre jedného človeka navyše, vždy boli pripravené pohostiť putovníka alebo nečakaného hosťa. Tento nádherný zvyk by sme mali oživiť.

Podeľte sa vždy o jedlo s inými ľuďmi, nevarte len pre seba alebo pre rodinu. Vaša kuchyňa by mala byť stále otvorená pre návštevníkov, putovníkov, susedov, priateľov ale aj žobrákov a zvieratá, ktoré žijú okolo vás.

Keď jete, obklopte sa ľuďmi, nie len rodinou, priateľmi, známimi, susedmi, podeľte sa o jedlo s inými, uvidíte ako vás to obohatí, ako veľa vám dá skúsenosť delenia sa o jedlo s inými.  Keď sa budete deliť o jedno s inými, nidky na tom neskrachujete, vždy sa vám to vráti späť. Pri stolovaní s inými nikdy nebudme trpieť na prejedanie, vždy zjeme iba koľko potrebujeme.  
~Swami Nithyananda

streda 3. novembra 2010

Uchovajte si večnú mladosť

My nestarneme, ale zrejeme do dokonalosti. 

Vekom by sme sa mali stať múdrejšími, dokonalejšími, inteligentnejšími. 

Žite život s týmto porozumením a využívajte každú skúsenosť, každý moment na svoje zdokonaľovanie.

Ako dosiahnuť jogínske telo

Nech ohýbame telo s akýmkoľvek zámerom, tento zámer sa zapisuje do našej svalovej pamäte. Preto predtým než začnete cvičiť, ponorte sa do krátkej meditácie a predstavte si váš úmysel, váš zámer, aký by vám mal váš tréning priniesť. Predstavte si, ako keby sa už stal skutočnosťou. Cíťte emócie, ktoré napĺňajú vaše telo, keď vidíte ako sa váš úmysel splnil. Ohýbajte svoje telo vždy s radosťou a úsmevom na tvári, nie s hnevom a nechuťou. Toto je jednoduché, ale veľmi silné tajomstvo Nithya jógy, jógy na osvietenie.

sobota 30. októbra 2010

Ako prekonať depresiu

Cítite sa zdeprimovaní, bezmocní alebo na dne? Tu sa môžete dozvedieť prečo. 

Aká je príčína toho že často cítime hlbokú beznádej? Pretože nemáme nádej že existuje niečo viac, niečo lepšie ako to, čo sme zažívali doteraz. Nevieme kam sa obrátiť, pretože všetko čo sme mohli skúsiť a zažiť pomocou našich piatich zmyslov nás už nerobí  šťastnými.

Pozrime sa na to z tohto uhla: keď ste v hlbokej depresii myslíte si že keď zjete obrovský kus torty tak vás tej depresie zbavi? Možno na chvíľu, ale potom vo vás ostane len pocit viny z prejedenia a preplnený žalúdok. Myslíte si že trinásty plat vás vytiahne z depresie? Možno, pokiaľ ho celý neminiete v nákupnom centre na veci ktoré nepotrebujete a potom sa budete cítiť len prázdno a mizerne kvôli tomuto márnemu rozhodnutiu. 

Môže vás z depresie vytiahnuť divoký sex? Nie! Pomôže vám len na pár minút zabudnúť, ale potom si  uvedomíte, že ste sa správali len ako zviera, nie ako milujúci človek. To isté je aj s drogami. Drogy nás nerobia šťastnými, drogy nás len otupujú, pomáhajú nám akurát zabudnúť na naše trápenie. O to ťažšie je však prebúdzanie z tejto nevedomej kómy. 

Uspokojovanie naších chtíčov pomocou piatich zmyslov nedokáže naše vnútro, našu dušu vytiahnuť z depresie. Je to preto, lebo naše bytie nie je materiálne, je to energia, je to vedomie.

Ľudia, ktorí neveria, že existuje niečo vyššie ako je hmota, nič vyššie ako to, čo môžu zažiť pomocou piatich zmyslov, sa volajú ateisti. Nevería, že vo vesmíre môže existovať niečo vyššie ako hmotná realita. A to je začiatkom každej depresie. Ateisti vlasne v hlbokom podvedomí nemajú žiadnu nádej, že je možné zažiť niečo viac, ako je slasť prežívaná zrakovo, sluchovo, pomocou čuchu, hmatu a chute, preto liečia svoje nezdravé pocity naďalej pomocou piatich zmyslov. Lenže tieto slasti ich nedostávajú z depresie. Tak čím im tieto zmysly vlastne pomáhajú? Môžu používať sex, drogy, prejedanie, gamblovanie, pornografiu koľko len chcú, ale aj tak sa budú len viac a viac zahrabávať do mizernosti. Fyzické slasti nikdy nevyliečia zranenú a ubolenú dušu.

Šťastní su tí, ktorí potom čo klesli úplne na dno, ktoré sa volá beznádejnosť a depresia sa od neho dokázali odraziť a začali uvažovať nad tajomstvami života, a o tom, aký môže mať život vlastne význam. Šťastní sú tí, ktorí začali hľadať vyššie a hlbšie pravdy. Ale tí, ktorí zostávajú ateistami sú navždy stratení. 

Ateizmus je príčinou depresie a nenávisti. Pretože ateisti nerozmýšľajú o zmysle života. Pre nich existuje len hmotná realita, ktorá sa dá vidieť očami a chytiť rukami, preto ich jediným zmyslom života je hromadenie väčšieho množstva hmoty, materiálnych statkov a peňazí,  lebo tie sú v ich očiach najväčšiou formou reality. V mnohých vyspelých krajinách sveta sa ľudia začali vyvažovať hodnotou peňazí ako „ja som hoden 5 miliónov dolárov“, alebo nejakej inej sumy. Čo to znamená mať hodnotu určitej sumy peňazí? Znamená to, že ak by im niekto zaplatil danú sumu, tak by im za to dali svoj život? Alebo ich život by tým pádom skončil? To predsa nedáva žiadny zmysel!!!

Šťastní sú tí, ktorí zistili, že materiálne vecí, bohatstvo a úspech sú v skutočnosti len prázdne skúsenosti, ak necítime, že existuje aj niečo viac. Nejaká vyššia sila, vyššia realita, niečo, čo je viac ako len naša 3-dimenziálna realita, ktorú vnímame na tejto zemi. Šťastní sú tí, ktorí začali premýšlať nad tajmi života a existencie. 
Život každého z nás má totiž svoj vlastné a jedinečné posolstvo. A rovnako každý má svoju vlastnú cestu  po ktorej by sa mal uberať. Náš život má význam a účel. A to bez porovnávania sa s inými a bez súťaživosti. Každý chodníček je jedinečný, tak ako ich môžeme porovnávať? Ale tomuto ateisti neveria. 

Ateizmus nie je len malá, neškodná vec, ktorej sa len treba vyhnúť. Ateizmus je nebezpečným jedom pre vesmír. Ak by napríklad niekto začal v spoločnosti intenzívne rozširovať ateizmus , a podarilo by sa mu zakoreniť ho hlboko do mysle ľudí, tá spoločnosť by sa v priebehu 2 až 3 generácií sama zničila. Prečo? Pretože, keď v mysli ľudí neexistuje nič iné ako len hmotná realita, keď ľudia v živote nemajú iný cieľ ako hromadiť materiálne statky, v tejto spoločnosti začne narastať obrovská súťaživosť. Z tejto súťaživosti vznikne chamtivosť, z chamtivosti vznikne porovnávanie sa, z porovnávania vzrastie nenávisť, z nenávisti násilie, z násila vznikne vojna a vo vojne sa ľudia navzájom zabíjajú. Tento celý cyklus by v kompletne ateistickej spločnosti netrval viac ako 2, maximálne 3 generácie, a tá by sa zrútila do módu kamikadze, samovraždy.

Všetky veľké staroveké civilzácie, ktoré v súčastnosti už neexistujú vymreli len kvôli ateizmu. Ateizmus je otravou pre vesmír, pretože popiera jeho samotnú existenciu a zákony. Popiera kozmické a ľudské veodmie - purusha. Popiera samotnú existenciu. 

Ľudia, ktorí sú ateisti sú odsúdení na život v depresii. Prečo? Pretože materiálna hmota nemôže oslavovať svoju existenciu bez vedomia. A vedomie nemôže oslavovať samého seba bez hmoty. Pretože ak nemáme vedomie, ak si nie sme ničoho vedomí, ako sa môžeme tešiť z nášho vlastníctva, z nášho tela, prírody a sveta? A na druhej strane, ak príroda, svet a telo aj existujú, ako sa môzu zo seba tešiť keď nemajú vedomie, keď sú si nevedomí o svojej existencii? Vedomie a telo, vedomie a príroda musia byť vždy spolu, existujú vždy spolu. A existencia obidvoch by mala byť oslavovaná!

Preto vyzývam vás všetkých, prinášačov svetla, aby ste žili, oslavovali a vyžarovali svoje vyššie vedomie,  aby ste rozširovali svetlo a lásku na našej planéte Zem ako najviac môžete. Pomôžme spolu našej planéte vstúpiť do doby Satya Yuga, do doby božieho vedomia. 

Ma Nithya Vibhooti 

Naša planéta čaká na to, že ľudstvo sa preberie a začne ochranovať svoj jediný domov, svoju modrú planétu...


Karma a liečenie

Vo védickej tradícii nie je nič považované za dobré alebo zlé, neexistuje ani dobrá, ani zlá karma. Obe sú si seberovné. Život je nepredvídateľná hra. Ak ste pripravení rozšíriť svoje pochopenie o živote, uvedomíte si, že vaša mimoriadná vnútorná sila, váš rast sa stali len vďaka chvíľam bolesti a neistoty. Nikdy sa nevyhýbajte neistote. Nikdy sa nevyhýbajte nepriateľom. Len stojte a uprene sa na nich pozerajte. Bez žmurkania.

Pochopte, že žiadna udalosť vo vašom živote nie je negatívna. Každá situácia je príležitosťou k vášmu rastu. Ale, ak začneme sa pýtať otázky Prečo?, Prečo sa toto deje práve mne?, Prečo práve toto?, tak premárnime lekciu. Rozšírenie nášho vedomia sa neuskutoční. Budeme akurát trpieť.

Ak sa pred vami objaví nepriateľ, urobte z neho šaša. Smejte sa z neho. Nevymenujte ho za nepriateľa, pretože tým z neho urobíte negatívneho hrdinu. Iba sa na ňom zabávajte, urobte ho irelevantným. To je ten najhorší trest. Uvidíte, všetci nepriatelia zmiznú sami od seba.

Dokonca aj choroba je príležitosťou k duševnému rastu. Ak trpíte smrteľnou chorobou, môžete rozšíriť vaše pochopenie aj vďaka tejto skúsenosti. Máte príležitosť získať nové telo, nových priateľov a nový život.  Je to vhodný čas na to, aby ste si nadobudli nové telo a začali žiť nový život.

Ak mate depresiu, so správnym pochopením života uvidíte, že práve toto je príležitosť nabrať novú myseľ. Môžete sa rozhodnúť, že prehodnotíte vaše staré spôsoby myslenia a rozhodnete sa osvojiť si nový duševný postoj.

Majte toto pochopenie o živote. V živote neexistujú zlé skúsenosti.  Všetky skúsenosti nás obohacujú, a učia novú dimenziu života. Život je paradox. Život nemá dokonalú geometrickú štruktúru, život je model plný konfliktov. Preto prestaňte vytvárať priamky. Rozšírte vaše pochopenie o živote.  Pochopte že život je neistý, nepredvídateľný. Život je paradoxný.

Pochopte toto o živote a rozšírite tak vaše vedomie a uvidíte že vaše telo sa automaticky vylieči!

Paramahamsa Nithyananda v jeho rannej správe z 15. októbra, 2010.